|
||
Deň matiek
Opäť sme sa dočkali: druhá májová nedeľa tradične a symbolicky patrí našim mamám – súčasným, budúcim, aj tým, ktoré tu už s nami nie sú, no navždy prežijú v našich srdciach. Tento rok pripadol sviatok našich mám na 12. mája.
Pre svet ste matkou, no pre svoju rodinu svetom. Druhú májovú nedeľu tradične slávi takmer celý svet výnimočný Deň matiek. Pretože matky sú výnimočné. Sú vedecky dokázanou liečivou silou, sú emocionálnou chrbticou, sú základom pre naše zdravie.
Očkom do histórie
1) Na Slovensku Deň matiek vymenili na dlhé desaťročia za Deň žien
Deň matiek má svoju historickú hodnotu. Nie je tradičným štátnym sviatkom, dokonca nemá presne stanovený dátum – pripadá vždy na druhú májovú nedeľu v danom roku.
Na našom území sa napríklad oslavoval ešte pred druhou svetovou vojnou, po nej upadol (preklínaný ako „buržoázny sviatok a prežitok“) a nahradil ho až do roku 1989 Medzinárodný deň žien a po páde železnej opony sa opäť verejne oslavuje až dodnes.
2) Ženy ako tvorkyne, darkyne života už pred naším letopočtom
No ako sa k nám tento sviatok vlastne dostal? Ženy si uctievali už dávno, pradávno, ešte v staroveku, konkrétne za čias antiky, kedy sa oslavoval sviatok plodnosti a matiek v spojení s uctievaním matky boha Dia – Rhey, alebo Kybelé (staroveké Grécko aj Rím mali odlišné pomenovania tých istých bohov). Bola považovaná za matku všetkých bohov, ochrankyňu matiek a žien pri pôrode. A matky boli vnímané predovšetkým ako darkyne života.
3) Ťažká práca detí v továrňach a ich húfne návštevy matiek
Podľa etnologičky a historičky Kataríny Nádaskej sa v 17. storočí prijalo pomenovanie jednej nedele v predveľkonočný čas Mothering Sunday, teda Nedeľa matiek. No súvisela skôr s voľnom, ktoré dostávali staršie deti pracujúce v továrňach v priemyselnom Anglicku a využívali ho na návštevu domova a obdarovávanie členov rodiny darčekmi. Najmä mamičiek.
4) Americké korene: Najskôr zaň bojovala, potom ho preklínala
Deň matiek ako ho poznáme dnes má korene v Amerike na začiatku 20. storočia – odtiaľ sa potom rozšíril do celého sveta, pretože jeho myšlienku preberalo čoraz viac a viac krajín. Išlo o smrť milovanej matky Anny Marie Jarvisovej (mama sa volala Anna Reeves Jarvis), ktorá sa s tým nevedela vyrovnať.
Tak prišla s myšlienkou uctiť si svoje matky sviatkom. Keďže pracovala v ženskom spolku a sama bola mierovou aktivistkou, spolu s mnohými ďalšími ženami urgovali vytvorenie Dňa matiek.
Kongres ho údajne najskôr odmietol a zavtipkoval, že by popri Dni matiek museli vytvoriť aj Deň svokier (Mother-in-law´s Day), no napokon bol v roku 1914 ustanovený vtedajším prezidentom Thomasom Woodrowom Wilsonom oficiálnym celonárodným sviatkom v USA.
A neboli by sme to my, keby takzvaní prefíkaní obchodníci a obchodníčky nevyužili tento novovzniknutý sviatok a nekomercializovali ho. Práve tento fakt stačil Anne Marii Jarvisovej na to, aby o pár rokov neskôr zúrivo sviatok sama bojkotovala...
