Mesiac október by mal byť pre náš všetkých aj pripomienkou, ako si uctiť starších ľudí v našom okolí. Starnutie je zákonitý, všeobecný jav, ktorému podliehajú všetky živé organizmy, teda aj my ľudia. Je to nezvratný a postupný proces v našom živote.

Úcta k starším ľuďom by mala byť predovšetkým prirodzenou súčasťou nášho života, mala by byť spontánna a nenásilná. Starší ľudia si ju zaslúžia, pretože vekom nadobudli rôzne skúsenosti, ktoré odovzdávajú nám, mladším.

Úcta k tým, ktorí tvrdo pracovali, aby sa nám žilo lepšie. Úcta k tým, ktorí sa každý deň vzdávali radostí, ktoré im život ponúkal, aby urobili šťastnými nás, ich deti.

Úcta k naším otcom a k naším mamám, k naším prarodičom. Ku všetkým, ktorí si zodrali svoje ruky, aby naše zostali hladké a nepoškvrnené. Prejavujme im úctu, pretože nám ešte vždy majú čo dať. Človek sa učí celý život a najlepším učiteľom sú jeho najbližší, rodina, rodičia, či starí rodičia.

„V rozprávkach je prirodzené, že si mladí ľudia chodia po múdre rady k starším. Rozprávky sú výrazom ľudských túžob a dobrá rada ukazuje správny smer. Nepodceňujme teda v reálnom živote získané vedomosti a skúsenosti našich predchodcov. Ľudský život má svoje prirodzené etapy, tak ako paralelná postupnosť s prírodou. V prírode je zárukou kvality a kvantity budúcej úrody jadro dozretého ovocia. Tak prečo ľudská populácia nad životnými skúsenosťami staršej generácie pochybuje. Prečo sa nám rady našich otcov a dedov, ktoré máme na dosah a ktoré sú nám ochotní poskytnúť, zdajú nezaujímavé a otravné. Starší človek nemôže konkurovať vo výkonnosti mladému, ale jeho životný príbeh má vždy veľkú cenu.

Ten, kto nepozná minulosť, nechápe prítomnosť a netuší, aká bude budúcnosť. Staroba je jednou z etáp života, ktorú možno prežiť aktívne. Záleží len na nás, ako sa na ňu dokážeme pripraviť. Starogrécky filozof Platón vyjadril veľkú pravdu, podľa ktorého kvalitu starnutia ovplyvňuje spôsob života v strednom veku. Generácie sa striedajú s generáciami a ich vzájomný vzťah je základom života v spoločnosti. Vytvárajme ju teda na svoj obraz. Sedieť pri jednom stole, mladí so starými, to je tá najprirodzenejšia vec na svete. Nezabúdajme na tých, ktorí nám vytvorili podmienky na život, ktorí nás vychovali, na ľudí starších ako my. Pretože úcta k starším je prirodzená vlastnosť každého vychovaného človeka. Úcta k starším nech je samozrejmosťou či už v rodine, na pracovisku, v dopravných prostriedkoch, jednoducho všade.

Kto sa naučí vážiť si šediny, nemusí sa báť, že ostane v starobe nepovšimnutý…

Žiaci si k tejto téme vypočuli rozhlasovú reláciu prostredníctvom školského rozhlasu.

Autorka príspevku: Mgr. Zuzana Kopková