Posledný májový deň – 31. máj - stanovila Svetová zdravotnícka organizácia (WHO) za Svetový deň bez tabaku. Cieľom je poukázať na zdravotné riziká spojené so spotrebou tabakových výrobkov a na význam opatrení, ktoré sa ju snažia znížiť. Spotreba tabakových výrobkov je totiž jediná príčina úmrtí na celom svete, ktorej možno predchádzať. V súčasnosti má podľa WHO fajčenie na svedomí smrť jedného z 10 dospelých na celom svete.
V našej škole sme sa tejto téme venovali prostredníctvom rozhlasovej relácie, ktorá bola zameraná na dôležité informácie, súvisiace so závislosťou na nikotíne.
Závislosť od tabaku je dnes najrozšírenejšou a najsilnejšou závislosťou na svete. Tabakové listy spoznal svet pri objavení Ameriky a pôvodne sa používali na slávnostné a lekárske účely. Vzrast jeho spotreby sa datuje od 15. storočia, o tri storočia neskôr sa stal tabak medzinárodným artiklom. Prelom 19. a 20. storočia, keď svet spoznal cigarety, ktoré nahradili šnupanie, žuvanie alebo fajčenie tabaku vo fajkách, považujú onkológovia za začiatok éry pľúcnej rakoviny. Odborníci v súčasnosti bijú na poplach a upozorňujú, že každých desať sekúnd zomrie človek na ochorenia súvisiace s fajčením.

Tabak je označovaný ako najčastejšia príčina úmrtí v rámci Európskej únie. Problém je možné riešiť úspešnou reguláciou tabakových výrobkov. Cieľom kampane je poukázanie na pozitívny prínos skoncovania s cigaretami, s ktorým sa snaží pomôcť a povzbudiť ľudí, aby prestali fajčiť. Spolu s ďalšími preventívnymi opatreniami na európskej i národnej úrovni chce kampaň prispieť tým, aby nová generácia v Európe žila zdravší a plnohodnotnejší život bez cigaretového dymu.
Kampaň je zameraná na fajčiarov vo veku 25 až 36 rokov, čo znamená takmer 28 miliónov ľudí v Európskej únii. Snahou kampane je pomôcť tým, ktorí sa rozhodli s fajčením skoncovať, ale aj presvedčiť tých, ktorí o skončení s cigaretami neuvažujú.
Ukončenie fajčenia môže byť náročné, najmä s pridaným sociálnym a hospodárskym stresom, ktorý prišiel v dôsledku pandémie, ale existuje mnoho dôvodov, prečo prestať. Podľa odborníkov už 20 min. po dofajčení poslednej cigarety sa fajčiari cítia lepšie, pretože tlak krvi a pulz sa vrátia k normálnym hodnotám. Po 8 hodinách hladina oxidu uhoľnatého v krvi klesne na úroveň normálu, tým sa obnoví normálna hladina kyslíka. Po 24 hod. sa znižuje pravdepodobnosť srdcového infarktu. Po 48 hod. sa zlepšuje chuť a čuch. Po 2 týždňoch sa zlepšuje krvný obeh a funkcie pľúc sa zlepšia až o 30%. Po 1 - 9 mesiacoch ustúpi kašeľ, únava, dýchavičnosť, uvoľnia sa dutiny a v pľúcach opäť začína rásť riasinkový epitel, ktorý znižuje riziko infekcie, pľúca sa vyčistia. Po 10 rokoch nefajčenia je riziko rakoviny u bývalých fajčiarov a nefajčiarov približne rovnaké. Zanechanie fajčenia má nielen mnoho zdravotných benefitov, ale rodina pocíti i ekonomický význam.
Prečo je cigaretový dym nebezpečný? Cigaretový dym obsahuje viac ako 4000 chemických látok vo forme častíc a plynov (najznámejšie z nich sú nikotín, decht, oxid uhoľnatý, amoniak a mnohé ďalšie), ktoré sú po vstupe do organizmu schopné vyvolať množstvo chemických reakcií často s negatívnym dopadom na zdravie jedinca. Jeho účinky na ľudský organizmus sú mnohostranné: antigénne (schopné vyvolať protilátky), cytotoxické (toxické pre bunku), mutagénne (spôsobujúce zmeny dedičných vlastností bunky) a tiež karcinogénne (spôsobujúce rast nádorov a vznik rakoviny).
Z uvedených dôvodov si treba uvedomiť, že nikdy netreba začať fajčiť a pre tých, ktorí sú fajčiari, nie je neskoro prestať.

Spracovala: Mgr. Iveta Dzuričková